Starosta: Jozef Mlynár
Adresa: Baldovce č. 46, 053 04 Spišské Podhradie
Telefón: 053/4542522,
E-mail: obec.baldovce@gmail.com
Web: www.baldovce.ou.sk
Základné informácie:
Samosprávny kraj: Prešovský
Okres: Levoča
Počet obyvateľov: 170
Rozloha: 220 ha
Prvá písomná zmienka: 1272
IČO: 00328936
Vďaka tunajšej minerálnej vode je obec Baldovce dobre známa nielen v regióne. História obce siaha do čias po tatárskej pohrome. Za svoje meno vďačí komesovi Baldovi, ktorý pôsobil na Spiši koncom 13. storočia. Patrila medzi poddanské obce Spišského hradu. Nachádza sa v nadmorskej výške 425 - 614,7 m. V čiastočne odlesnenom chotári sa nachádzajú mladotreťohorné zlomy.
Okolie obce je vhodné na turistické vychádzky a zároveň je výborným východiskom do Národnej prírodnej rezervácie Sivá Brada a Pažica. Na travertínovej kope Sivá Brada vyviera niekoľko prameňov. Na Pažici môžete vidieť sústavu kaplniek a neperiodické jazierko, ktoré sa napĺňa v závislosti od stavu zrážok.
Cirkevnoprávne boli aj sú Baldovce fíliou farnosti Spišská Kapitula. Nemali vlastný kostol a tak bola najprv postavená kaplnka k úcte sv. Anny. V roku 1798 bola prestavaná na kostol.
Obyvatelia obce sa zaoberali väčšinou poľnohospodárstvom, no v dávnejších dobách sa v obci objavili sklári, remeselníci a v začiatkoch osídľovania sa miestni venovali aj klčovaniu lesov. Počas fungovania Baldovských kúpeľov tam pracovali aj ľudia z obce a okolia. To isté platilo a platí aj dodnes o miestnom závode. V obci fungovalo košikárske združenie, ktoré sa venovalo zaúčaniu do pletenia košíkov a pleteniu košíkov samotnému. V obci fungovalo aj urbárske spoločenstvo, ktoré spravovalo les.
Baldovské kúpele
Menšie kúpele pri obci Baldovce, západne od Spišského Podhradia. Na kúpeľnú liečbu reumatických, žalúdočných a kožných chorôb sa využívali pramene Kastor a Kúpeľný. Vody z prameňov Deák a Lucia sa plnili do fliaš. Baldovské kúpele nazývané Bužňa patrili k najlacnejším, ale aj naobľúbenejším kúpeľom v Uhorsku a dosahovali výborné liečebné výsledky. Cena izby za noc sa pohybovala od 50 do 80 grajciarov. Kúpele boli umiestnené v parku, z ktorého viedla cesta na Baldovskú horu. Prosperovali až do prvej svetovej vojny. V 30. rokoch 20. storočia tu bol umiestnený detský liečebný ústav na liečenie krivice a rekonvalescenciu po ťažkých chorobách. Z poznatkov získaných od najstarších obyvateľov obce, z ktorých väčšina už nežije, vieme, že kúpele boli nádherné a vôbec nie skromné. Nachádzali sa tu veľké budovy, či už to bola ubytovňa, liečebný komplex, alebo obrovská drevená chata - jedáleň Tatra a kultúrna budova, kde sa často usporadúvali zábavy. Boli tu tenisové kurty, nádherný oddychový park s okrasnými drevinami, lavičkami a kamennými chodníčkami, promenáda s oblúkovým chodníkom ponad cestu, jazierko na člnkovanie a relax, bazén a iné.
Baldovská minerálka
V 40. rokoch 20. storočia bol Spišským biskupstvom vybudovaný prvý závod na plnenie Baldovskej minerálky. Tá sa plnila už skôr, ešte za fungovania kúpeľov a konskými povozmi bola rozvážaná do okolia. V roku 1948 bol závod znárodnený a stal sa štátnym podnikom. V rokoch 1974 až 1978 bol vybudovaný nový závod, ktorého podoba s drobnými prestavbami zostala dodnes. Kapacita novej plniarne už bola 12 000 fliaš za hodinu, kým pôvodná plnila 4500 fliaš za hodinu. Koncom 80. rokov bola kapacita 35 miliónov fliaš ročne a začalo sa s plnením ochutenej minerálky s príchuťou grapefruit. V súčasnosti sa plnenie do sklenených fliaš veľmi nevyužíva. Plní sa prírodná a ochutená minerálka v príchutiach pomaranč, citrón, grapefruit a pitahaya.
Súčasnosť
V obci funguje Dobrovoľný hasičský zbor. Obyvatelia väčšinou za prácou cestujú do okolitých miest, nemalá skupina je zamestnaná v tunajšom závode Baldovská, niektorí na vlastných alebo prenajatých parcelách pestujú obilie a zemiaky a tým si materiálne prilepšujú na vlastnú obživu, ale aj na obživu hospodárskych zvierat, ktoré chovajú pre svoju potrebu. Severne od obce sa rozprestiera chránené územie Hradská lúka, ktoré hýri životom najrozmanitejšej divej zveri. Samospráva sa snaží o to, aby rodný kraj, kus rodnej zeme, nezanikal, ale rozvíjal sa spolu s okolím, aby ďalšie pokolenia boli hrdé na to, čo po predkoch zostalo.