Spišský hrad - Podbranisko
Záujmové združenie právnických osôb
Mikroregión Spišský hrad – Podbranisko je združením jedného mesta, 14 obcí a troch občianskych združení. Iniciátorom vzniku mikroregiónu bolo mesto Spišské Podhradie a niekoľko obcí z okolia Spišského hradu. Mikroregión nesie názov podľa jedného z najväčších hradov v strednej Európe – Spišský hrad, ktorý je najvýraznejším monumentom v okolí, a tiež podľa názvu územia nachádzajúceho sa pod pohorím Branisko - ,,Podbranisko”.
Vytvorenie právnickej osoby ponúka obciam väčšie šance získavať finančné prostriedky, ktoré budú zlepšovať kvalitu života obyvateľov mikroregiónu. Vytvorením tohto združenia sa zlepšila komunikácia medzi obcami a taktiež spolupráca, ktorá vedie k rozvoju infraštruktúry a ochrane životného prostredia. Združenie úzko spolupracuje aj s Turistickým informačným centrom v Spišskom Podhradí, s ktorým majú spoločné sídlo. Ich spoločným cieľom je zvýšiť potenciál regiónu a dosiahnuť vyššiu atraktivitu daného územia.
Význam mikroregiónov
Mikroregión ako formálna štruktúra má v rámci rozvoja vidieka na Slovensku významnú pozíciu, pretože mikroregión ako taký sa v našom prostredí takmer výlučné spája s týmto fenoménom.
S týmto úvodnými úvahami sa stotožňuje aj Spišiak (2000b), ktorý uvádza, že sociálnoekonomický rozvoj vidieka je možné najúčinnejšie riešiť v rámci prirodzene vzniknutých územných jednotiek v procese transformácie ekonomiky. Tieto jednotky označuje ako mikroregióny. Mikroregióny sú základné geografické jednotky so spoločnou sociálnou, ekonomickou, kultúrnou prípadne ďalšou problematikou, ktoré sú schopné vytvoriť vlastný identický rozvojový program na báze využívania miestnych zdrojov a inovačných postupov na princípe partnerstva a spolupráce. Sú to vlastne spoločenstvá obcí a zárodky municipalít (Spišiak, 2000c).
Úlohou mikroregiónu je vytvoriť prechodné obdobie na získanie vzájomnej dôvery, partnerstva a overenie si schopnosti spolupráce a schopnosti riešiť konkrétne spoločné problémy. Určenie optimálnej veľkosti mikroregiónu do značnej miery závisí od geografických podmienok (či už fyzickogeografických alebo humannogeografických). Optimálna veľkosť mikroregiónu je približne veľkosť malého mesta (10 tis. obyvateľov). Minimálna veľkosť by sa mala pohybovať na úrovni školského obvodu (3 - 5 tis. obyvateľov). Minimálny počet obcí je 5 - 7 obcí pri dodržaní zhruba polhodinovej dochádzkovej vzdialenosti (Spišiak 2000c, Spišiak, Klamár, Michaeli, 2004a, In: Klamár, 2007).
Mikroregión môže riešiť spoločné problémy obcí v oblasti životného prostredia (zber likvidácia domového odpadu), nezamestnanosti (tvorba spoločného produktu), koordinovanie Programu obnovy dediny a územného plánovania obcí i v oblasti spolupráce s poľnohospodárskymi subjektmi pri tvorbe miestnej siete rozvoja vidieckej turistiky. Vyvrcholením spolupráce obcí by malo byť vytvorenie takého spoločenstva, ktoré by zastupovalo samosprávu, štátnu správu a súkromný sektor.
Vytvára sa tak vyššia a efektívnejšia návratnosť investovaných prostriedkov a zabezpečí sa aj menšia bankrotovosť a stratovosť projektov. Zároveň týmto riešením je možné zabezpečiť synergiu efektov, pretože investície nie sú do obcí prerozdeľované náhodne, ale na základe spoločného rozvojového programu s konkrétnym ekonomickým efektom (Klamár, 2007).